Tuesday, April 15, 2014

Čo Vám Eleková nepovie

Homeopatka Eleková propaguje bad science a zavádza (1, 2). Toto krátke video je len ďalším príkladom:


Predtým, než sa vrhneme na samotnú analýzu tohto videa len upozorním, že niektoré informácie, ktoré Eleková udáva, nepochádzajú z článku, ktorý cituje v 3. slide vo videu. Googlovaním týchto informácií som sa dostal k jednoznačnému zdroju, ktorý je citovaný nielen Elekovou, ale aj mnohými inými domácimi aj zahraničnými stránkami. Jedná sa o austrálsku antivax fanatičku, pochádzajúcu zo Slovenska, Vieru Scheibner (4, 5 – aj s titulkami, 6, 11), ktorá napísala k tejto téme koment (7).

Poznámka: kojenecká úmrtnosť (kojenecká mortalita) = počet detí, ktoré zomreli v prvom roku života. Udáva sa v prepočte na 1000 živo narodených detí, t. j. v promile (9). Príklad: Slovensko malo podľa CIA world factbook v roku 2013 kojeneckú úmrtnosť 6,35 promile (10). To znamená, že ak sa narodí 1000 detí, 6 (6,35) z nich zomrie v prvom roku života.


Eleková:

1. „Pouze toto opatření (posunutie očkovania DTP vakcínou do obdobia po dovŕšení 2. roka života) katapultovalo Japonsko (zo 17.) na první nejlepší místo v kojenecké úmrtnosti.“

To je ako cez kopirák od Viery Scheibner, ktorá vychádza z článku v novinách Los Angeles Times z roku 1990 (8). V tomto článku sa píše, že Japonsko sa posunulo v kojeneckej úmrtnosti zo 17. na 1. miesto v porovnaní s ostatnými krajinami. V článku je nepriamo naznačené, že to bolo postupne od 50-tych rokov. Podobne to môžeme vidieť v tabuľke podľa dát z UNPD (10) – katapultácia Japonska na prvé miesta tabuľky sa udiala v 60-tych a 70-tych rokoch, odkedy sa Japonsko drží na prvých pozíciách. Z toho jasne vyplýva, že ona katapultácia sa odohrala prevažne pred tým, než Japonci posunuli očkovanie do obdobia po 2. roku života. Takže Eleková nehovorí pravdu.

Podľa analýzy z roku 1993 (13), ktorá pokrýva aj obdobie, o ktorom hovorí Eleková, je (bola) nízka kojenecká mortalita spôsobená nasledovnými faktormi:
homogénna spoločnosť, dostupnosť lekárskej starostlivosti pre všetkých, pôrody v nemocnici alebo v privátnych klinikách, edukované obyvateľstvo, lekárska príručka pre mamičky Boshi kenko techo (obsahuje aj očkovací kalendár a zapisuje sa do nej aj očkovací status dieťaťa), používanie antikoncepcie, možnosť potratu, väčšina pôrodov v ideálnom veku ženy (20-34, resp. 25-29), väčšina matiek je vydatých, podpora zdravotnej starostlivosti matiek a detí, a mnohé ďalšie. Elekovej faktor sa v analýze pochopiteľne nenachádza.


2. V 1. slide vo videu uvádza: „Japonsko mělo nejnižší úmrtnost kojenců a batolat v době, kdy děti nebyly očkovány proti pertusi.“

Tu je graf vývoja kojeneckej úmrtnosti v Japonsku:
upravené podľa 10 a 14

Očkovanie bolo v Japonsku pozastavené len na 2 mesiace v roku 1975 (15). Po znovuobnovení očkovania sa preočkovanie detí po 2. roku držalo približne do roku 1980 na nízkej úrovni (10-60%) (14, 15). Z grafu jasne vyplýva, že Eleková nehovorí pravdu, pretože Japonsko vtedy nemalo najnižšiu kojeneckú úmrtnosť. Najnižšiu ju má teraz. Aj s očkovaním (38, 39).


3. „Jak to, že v Japonsku neumírali?“ (deti neočkované DTP vakcínou)

Umírali (viz graf a tabuľka), ale nebolo ich dosť na to, aby ich Eleková zachytila v štatistikách kojeneckej úmrtnosti a to jednak preto, lebo vo vyspelých krajinách nie sú úmrtia na infekčné choroby (prevetabilné očkovaním) aj vďaka očkovaniu medzi hlavnými príčinami kojeneckej úmrtnosti (16, 17), a preto, lebo bola skupina detí do 3 mesiacov, resp. 2 rokov čiastočne chránená kolektívnou imunitou (3, 15), ktorú Tuhársky tak krvopotne popiera (18). Až po znovuobnovení dostatočnej preočkovanosti cca v roku 1981 sa incidencia aj úmrtnosť opäť znížila (viz graf a tabuľka).

Graf: úmrtnosť na pertussis (mortality) a incidencia pertusiss (incidence) v Japonsku v rokoch 1945 – 1995 (15).
Tabuľka: úmrtnosť na pertussis a incidencia pertusiss v Japonsku v rokoch 1970 – 1979 (41). Tabuľka ukazuje skôr trend než skutočný počet prípadov, pretože prípady boli hlásené len od limitovaného počtu lekárov z celej krajiny. V roku 1977 bolo 19 úmrtí u detí do 1. roku života, z toho 14 bolo do 2. mesiaca vrátane. Možno by sa zdalo, že očkovanie po druhom roku alebo skoré očkovanie od 3. mesiaca by im aj tak nepomohlo. Priamo nie, ale pomocou kolektívnej imunity áno (3, 15).



4. „Ten černej kašel se jim zase začal objevovat, takže začali očkovat zpátky a zase spadli v kojenecké úmrtnosti.“ (v rebríčku porovnania krajín)

V rebríčku krajín sa drží Japonsko na prvých miestach od konca 70-tych rokov aj napriek tomu, že sa očkovať znovu začalo, aj napriek tomu, že sa posunulo späť do 3. mesiaca. Eleková nehovorí pravdu.

Mimochodom, prvú časť tohto výroku si dobre zapamätajte, pretože mnohí antivaxeri vrátane Elekovej hovoria, že tie choroby už dávno vymizli, a že keď sa prestane očkovať, choroby nedostaneme vďaka hygiene, zdravému životnému štýlu a spol (12).


5. Tabuľka (2. slide vo videu) – reakcie a úmrtia po očkovaní

Jedná sa o reakcie a úmrtia odškodnené Japonským odškodňovacím programom, ktoré nastali krátko po očkovaní (temporally associated – časovo spojené), pričom očkovanie nemuselo byť kauzálnou príčinou týchto reakcií a úmrtí, mohlo sa jednať o koincidenciu. Pripúšťa to aj autor článku (3) hneď druhý odstavec po odstavci, ktorý Eleková cituje. A hneď potom autor píše, na základe analýzy reakcií a úmrtí odškodnených Japonským programom, že niektoré takéto reakcie a úmrtia boli asociované s inými zdravotnými problémami.
Jednoducho povedané, Eleková zavádza prezentovaním „nepotvrdených“ nežiaducich reakcií po očkovaní ako potvrdené nežiaduce účinky očkovania. To isté robí bežne pri prezentovaní dát z VAERS-u (2, 19).

Najlepším príkladom koincidencie je očkovanie a Sudden infant death syndrome (SIDS) (21, 27, 22). 11 z 37 úmrtí, ktoré Eleková uvádza, bolo Sudden unxpected infant death - SUID (SIDS je SUID, u ktorého sa nezistila príčina (27, 21)) (3). V období po posunutí začiatku očkovania do obdobia po 2. roku sa žiaden SUID po očkovaní neodškodnil (3). Mnohí antivaxeri to interpretujú tak, že vďaka tomuto opatreniu nebol v Japonsku žiaden SIDS (7). To je epic mega fail interpretácia, pretože SIDS a SUID sa volajú SIDS a SUID preto, lebo sa jedná o úmrtia v 1. roku života (infant = kojenec = dojča), a tak je pochopiteľné, že nebol hlásený žiaden SUID po očkovaní, keď sa očkovanie presunulo až do obdobia po dovŕšení  2. roka. Diagnóza SIDS sa v Japonsku objavila a jej incidencia narástla v 80-tych rokoch, čiže práve vtedy, keď sa očkovať začínalo až po 2. roku života. Bolo to kvôli zvyšujúcemu sa počtu patológov, ktorí boli oboznámení s touto diagnózou (24). Diagnóza SUID bola prítomná aj v období, v ktorom podľa antivaxu nebola (24).
Očkovanie nespôsobuje SIDS. Kauzálna súvislosť bola zamietnutá vďaka mnohým štúdiám a niektoré z nich dokázali, že očkovanie naopak znižuje riziko SIDS (23 – viz dole, 25, 22, 26). Náhle a neočakávané úmrtia ako SIDS existovali už dávno pred tým, než sa začalo očkovať (21).

Z 57 reakcií po očkovaní, ktoré Eleková uvádza, bolo 29 encefalopatií a po posunutí očkovania do obdobia po  2. roku boli len 2 (v sledovanom období) (3). Výskyt encefalopatie po očkovaní celobunkovou pertussis vakcínou (wP) je cca 1:370 000, čo je však menej ako u čierneho kašľa (cca 1:1200 – 12 000), a dokonca menej ako je výskyt encefalopatie z iných príčin (23 – viz dole). Väčšina encefalopatií po očkovaní sa vyskytuje u predisponovaných jedincov – napr. Dravetovej syndróm (23 – viz dole, 43, 44). Encefalopatia (28) vzniká častejšie u detí v 3 mesiacoch, resp. u detí mladších než 2 roky ako u detí po dovŕšení 2 rokov (14), a aj preto došlo k poklesu prípadov encefalopatie hlásených po očkovaní, keď sa očkovanie presunulo do obdobia po 2. roku.


6. Citácia z článku Cherry et al. (3): „Vek zahájenia rutinného očkovania sa zdá byť dôležitejším faktorom výskytu reakcií než prechod od celulárnych k acelulárnym vakcínam.“

Je až smiešne, ako sa antivaxeri prehrabávajú v starých štúdiách a vy-cherry-pick-ujú tie, ktoré im sedia do ich konceptu, že vakcíny sú zlé. A v tých štúdiách selektívne vyhľadávajú informácie, ba až konkrétne vety pre podporu ich konšpirácií. A neraz tieto informácie prekrútia naruby. A popri tom všetkom odignorujú drvivú väčšinu ostatných štúdií a zbytok ich obsahu.

Citácia vyššie uvedená pochádza z článku Cherry et al. z roku 1988 (3). Bolo to obdobie, kedy sa Američania snažili vyvinúť a zaviesť acelulárnu pertussis vakcínu (aP), tak ako sa to podarilo Japoncom. A preto dôkladne a kriticky analyzovali všetky dostupné dáta z tej doby, veď chceli kvalitnú, účinnú a bezpečnú vakcínu. V tej dobe však ešte neboli dostupné dáta o bezpečnosti očkovania aP začínajúceho v 3. mesiaci života, a preto autor vyslovil to, čo Eleková cituje. Odvtedy sa však už urobilo mnoho štúdií, ktoré dokazujú, že očkovanie aP vakcínou v 3. mesiaci je nielen bezpečné, ale aj účinné v znižovaní počtu prípadov čierneho kašľa u detí do 1 roka (14, 15, 20). Keby bezpečné nebolo, obyvatelia Japonska by ho neprijali (14).


7. Dr. Paul Offit  – nazývaný „Dr. For profit“ – pretože má milióny z rotavírusovej vakcíny.

Áno, Dr. Paul Offit má milióny z rotavírusovej vakcíny. Na jej výrobe sa podielal 25 rokov (29) a táto vakcína zlepšuje kvalitu života a zachraňuje životy miliónov detí na svete (30, 31, 32, 29) narozdiel od Elekovej šarlatánskych metód (33), na ktorých zarába tiež nejeden milión (34, 35), avšak na rozdiel od rotavírusovej vakcíny nedokážu zachrániť ani len teľatá (36), nie to ešte deti.

Vyjadrenie Paula Offita, ktoré Eleková uvádza, nesúvisí s očkovaním proti čiernemu kašľu, ale s očkovaním proti hemofilovi (Hib) a pneumokokovi (PCV), pretože v Japonsku sa dočasne pozastavili tieto očkovania po tom, ako došlo k 4 úmrtiam po očkovaní týmito vakcínami. Vyšetrovanie nenašlo spojitosť týchto úmrtí s očkovaním (37) a Japonsko naďalej odporúča tieto dve očkovania (38, 39).


Záver: 4 klamstvá, 2 zavádzania a jedno hlúpe ad hominem. To všetko za neuveriteľných 80 sekúnd jej prednášky. To je homeopatka Eleková, ktorú velebí celý česko-slovenský antivax. PBM. Pseudoscience-based medicine.


15.4. 2014, Honey badger
Obsah blogu


Zdroje:

23. Jeseňák a kol.: Očkovanie v špeciálnych situáciách. 2013
40.
44. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24365424

4 comments:

  1. Gratulujem ku krasnej a prehladnej praci.

    ReplyDelete
  2. Parádní článek! Ale škoda jen, že takové práce a jak hrachem na zeď:(

    ReplyDelete